SV. FLORIÁN

 

Človek a oheň, obec a požiarna ochrana, hasiči a sv. Florián to sú spojenia, nad ktorými sa už po niekoľko generácií takmer nikto ani nezamysli. Patria k sebe, veď je naozaj ťažko predstaviť si živé a rodinne spoločenstvo obyvateľov obce, ktorému by chýbali obetaví a odvážni ľudia, ochotní zanechať akúkoľvek dôležitú prácu alebo prerušiť odpočinok a spánok a bežať na pomoc, keď zaznie signál, že u niekoho horí. Hasičská zbrojnica vždy dodávala a dodáva sebavedomie občanov obce v boji proti požiaru a podobne ako kostol aj ona bola a je svätyňou. Svätyňou tých, ktorí sú ochotní pre skutok lásky k blížnemu napomáhať pred požiarmi a živelnými pohromami. A keď svätyňa, tak i ona ma svojho ochrancu a patróna sv .Floriána v uniforme rímskeho vojaka s putňou vody v ruke hasiaceho horiaci dom. 

                

Prečo pravé sv. Florián je patrón hasičov?

Svätý Florián žil koncom 3. začiatkom 4. storočia po Kristovi. Bolo to za vlády rímskeho cisára Diokleciana. Narodil sa v Cetii, v dnešnom Zeilselmaure v Rakúsku neďaleko Linzu. Stal sa vojakom a neskôr dosiahol hodnosť plukovníka pohraničných rímskych légii. Posledné roky služby pôsobil v légii v meste Lauriakum, dnešné Lorch. Vtedy Rakúsko patrilo pod Rím.
Raz keď veliteľ rímskeho vojska obhliadol podunajské posádky, zistil že medzi vojakmi sa šíri kresťanstvo. Nahlásil to pohanskému cisárovi. Omrzený starobou a popudzovaný najvyšším veliteľom Galeriom, úhlavným nepriateľom kresťanstva, cisár Dioklecian vydal rozkaz vyhubiť kresťanstvo vo vojsku. Tento rozkaz mal vykonať jeho vladár Akvilin. Akvilin vydal rozkaz, aby všetci vojaci obetovali rímskym bohom. Plukovník Florián nebol ochotný nariadenie rešpektovať a preto bol zo služby prepustený. Neskôr bol vydaný rozkaz, že kto sa bude hlásiť ku kresťanstvu a nebude ochotný obetovať pohanským bohom, bude usmrtený.
Akvilin dal uväzniť 40 vojakov hlásiacich sa za kresťanov. Florián ich chcel povzbudiť a tak sa vybral za nimi. Cestou ho stretli cisárski vojaci a prezradili mu ciel svojej výpravy: vypátrať, zajať a uväzniť kresťanov. Florián im povedal: Prečo idete tak ďaleko? Ja sám som kresťan. Chcel tak odvrátiť ďalšie pátranie po ostatných bratoch. Chytili ho a priviedli pred miestodržiteľa Akvilina. Tento sa priam zhrozil, keď sa dozvedel skutočnosť, že jeho bývali dôstojník je kresťan. Začal to s nim zo sľubmi ale i hrozbami. Florián smelo odpovedal: Ako vojak som ťa poslúchal a mienim poslúchať. Keď však ide o Krista, nerozkážeš mi! Najprv som Kristov, potom cisárov.
Draho za to zaplatil. Dvakrát bol strašné zbičovaný, kliešťami mu vytrhávali mäso z pliec, ale ani biče ani kliešte nemali silu zlomiť jeho vernosť, udusiť plamene jeho lásky ku Kristovi. Nakoniec mu priviazali na krk ťažký kameň a takto ho hodili do rieky Enns.
Plukovník Florián si najprv kľakol a vrúcne sa začal modliť. Nikto z vojakov nemal silu mu ten kameň priviazať a hodiť ho do rieky. Nakoniec priskočil akýsi mladík a posotil ho do rieky. Rieka Enns ho pohltila. Potôčiky krvi ako ohnivé plamene prerážali čistú vodu, kým neodovzdal svoju dušu svojmu najvyššiemu Kráľovi, Ježišovi Kristovi. Stalo sa to 4. mája roku 304, t.j. pred 1702 rokmi.
Po skončení obdobia prenasledovania kresťanov na mieste hrobu sv. Floriána veriaci postavili kaplnku, neskôr kostol a kláštor. Tieto budovy sa nachádzajú v Rakúsku neďaleko mesta Linz.

Časť telesných pozostatkov sv. Floriána je uložená v chráme a druha časť je v Ríme. Roku 1183 poľský kráľ Kazimír spolu s krakovským biskupom Gedeonom vyžiadali od pápeža telesne pozostatky sv. Floriána ako záštitu proti Rusom. Ich žiadosti pápež vyhovel a pozostatky boli uložené v novovystavenom chráme v Krakove. Odvtedy sa stal sv. Florián patrónom Poľska. Floriánove pozostatky sa našli v 13. storočí a v období druhej svetovej vojny sa objavili aj ostatky 40 mučeníkov, za ktorých svätec položil život. Časť relikvií sv. Floriána je od roku 1183 v Krakove, kde vďaka kniežaťu Kazimírovi stojí bazilika zasvätená tomuto mučeníkovi. Preto má sv. Florián na svojom konte okrem patrocínia nad Rakúskom, Bavorskom a talianskou Bolognou aj ochranu Poľska. Ostatky svätca si takisto môžu uctiť návštevníci Svätovítskeho chrámu v Prahe.

Sv. Florián je považovaný za ochrancu pred neúrodou, búrkou aj suchom, je patrónom kominárov, hrnčiarov a kováčov. Predsa však je jeho doménou prevencia požiarov. Vo funkcii ochrancu pred ohňom vystriedal sv. Agátu a sv. Vavrinca, ktorí túto úlohu plnili ešte v 15. storočí. Podľa legendy ochránil sv. Florián istého uhliara, ktorý spadol do ohňa a na príhovor svätca bol zachránený. Iní pripisujú Floriánovo patrocínium nad požiarnikmi jeho mučeníckej smrti vo vode, ktorú oddávna používali na hasenie požiarov.
Sv. Florián sa uctieva ako patrón hasičov. Zobrazuje sa ako rímsky vojak s prilbou na hlave, v ľavej ruke so zástavou, v pravej s nádobou na vodu, ktorú zalieva oheň na horiacom dome.
Dobrovoľná požiarna ochrana SR verná tradíciám svojich otcov vyhlásila 
deň sv. Floriána 4.máj za Deň hasičov.